Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave Katedra teórie a dejín umenia Vás pozýva na Medzinárodné interdisciplinárne sympózium.

plagat mensi (3)

18. – 19. mája 2017

na pôde Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, Hviezdoslavovo nám.18, 1. posch., miestnosť č. 135

Serialita a repetícia ako umelecké prístupy a konštitutívne princípy integrity umeleckého diela patria k najrozšírenejším formám narácie a štrukturácie umeleckého diela. Oba kreatívne postupy zahŕňajú aspekt časovosti, trvania, intervalov a prechodov. Sú vždy podmienené nielen vnútornými premenami dejín umenia a daným vývojovým štádiom technológií, ale vzťahujú sa aj na sociálne, ideologické a spoločenské kontexty.

Zámerom sympózia je vysledovať rozmanité podoby práce so sériou a repetíciou v súvislostiach vývinových tendencií umenia a analýzy médií (podoby seriality, rozdiel medzi modernou a postmodernou, vplyv elektronických technológií a pod.).

Sympózium je koncipované interdisciplinárne v snahe poskytnúť priestor vedeckým príspevkom analyzujúcim tému z rôznych metodologických stanovísk. Našou snahou je teoreticky zhodnotiť podoby a úlohu seriality a repetície v kontexte širokého spektra umeleckých a sociálno-vedných odborov (vizuálne umenie, architektúra, literatúra, hudba, filozofia, estetika).

Sympózium má za cieľ obohatiť doterajšie čítanie, interpretáciu a významové konotácie samotných pojmov repetície a seriality v umeleckej tvorbe ako aj prispieť k rozšíreniu poznatkov o vzťahu umenia, umenovedy a humanitných disciplín.

Príspevky prednesú:

Mgr. Martin Flašar, PhD; Doc. Josef Fulka, PhD; Mgr. Jana Geržová; Mgr. Beata Jablonská, PhD; Ing. arch. Jakub Kopec;  Mgr. Ján Kralovič, PhD; Mgr. Norbert Lacko; Prof. Peter Michalovič, PhD; Doc. Ing. arch. Monika Mitášová, PhD; Prof. Zora Rusinová, PhD; PhDr. Katarína Rusnáková, PhD; PhDr. Miloš Ševčík, PhD; Prof. Marian Zervan, PhD;

Program:

Štvrtok, 18. máj

9:00
Začiatok, moderuje Ján Kralovič

9:15 – 9:30
Privítanie a stručný úvod, Zora Rusinová

9:30 – 10:10
Norbert Lacko:
Problém diferencie a opakovania v sociologicky založených teóriách umenia M. M. Bachtina a P. Bourdieua

10:10 – 10:50
Miloš Ševčík:
Rytmus ako princíp sugescie a rytmus ako princíp sugerovaného života: k Bergsonovým úvahám o úlohe rytmického usporiadania v estetickom cite

10:50 – 11:30
Martin Flašar:
Minimal music jako problém figúry a pozadia

11:30 – 12:10
Monika Mitášová:
Serialita deväťštvorcového rastra

12:10 – 13:10
Obedňajšia prestávka, moderuje  Zora Rusinová

13:20 – 15:00
Jakub Kopec:
Polytypy a multitypy

15:00 – 15:40
Marian Zervan:
Formy seriality v diele a textoch Petra Eisenmana

15:40 – 16:20
Ján Kralovič:
Reprodukcia, variácia, interpretácia

16:20 – 17:00
Beata Jablonská:
Inscenácia nehmotného priestoru

PRESTÁVKA – OBČERSTVENIE

17:30
Diskusia

Piatok, 19. máj:

9:00
Začiatok, moderuje Ján Kralovič

9:20 – 10:00
Zora Rusinová:
Séria a repetíciav súvislostiach sekvenčného naratívu

10:00 – 10:40
Peter Michalovič:
Literatúra: analógie a diferencie

10:40 – 11:20
Josef Fulka:
Séria, priestor a sloboda

11:20 – 12:00
Jana Geržová:
Kritická potencia časozbernej metódy v súčasnom umení

12:10 – 12:50
Katarína Rusnáková:
Reflexívny a kritický potenciál repetície vo videofilmoch a videoprojekciách vybraných umelcov zo súčasnej svetovej scény

PRESTÁVKA – OBČERSTVENIE

14:00
Diskusia

Čiastkový výstup k projektu č. 006VŠVU-4/2016 Grantu KEGA

Riešitelia:

  • Prof. Zora Rusinová, PhD.
  • Mgr. Ján Kralovič, PhD.
  • Katedra teórie a dejín umenia VŠVU, Bratislava

 

Anotácie

Flašar
PhDr. Martin Flašar, Ph.D.

Minimal music jako problém figury a pozadí
Keď sa v 60. rokoch objavili v USA prvé tendencie práce s hudobnými a zvukovými slučkami, šlo o oveľa viac, než len o nahradenie evolučného typu hudby neevolučnou, relatívne statickou štruktúrou. Vplyv východného zenového budhizmu na experimentálnu americkú hudobnú scénu znamenal posun od intencionálneho počúvania hudby, typického pre Západnú kultúru, k uvoľneniu prúdu vedomia typickému pre techniku meditácie. Kľúčom k pochopeniu minimal music sú teda najmä psychologické procesy, ktoré sa snažia eliminovať vnímanie plynutia času a odbúravanie intencionálneho počúvania. Z tohto uhla pohľadu môžeme minimal music chápať skôr ako funkčnú hudbu, ktorá prevracia zažitú schému vzťahu figúry a pozadia v západoeurópskej hudobnej tradícii. V kontraste k tomuto pôvodnému určeniu dnes minimal music podstupuje proces objektivizácie, keď motorické plochy kráti na úroveň tradičnej hudobnej témy a tým sa začleňuje do tradície melodicko-harmonického slohu.

PhDr. Martin Flašar, PhD. pôsobí ako odborný asistent ÚHV FF MU. Medzi jeho špecializácie patrí súveká hudba a média, multimédia a elektroakustická hudba. Jeho dizertácia „Le Corbusier, E. Varèse, I. Xenakis: Poème électronique (1958)“ získala 1. miesto v súťaži o najlepšiu magisterskú a doktorandskú interdisciplinárnu prácu (Univerzita Palackého, Olomouc, 2011) a jej knižná podoba bola nominovaná na Cenu F. X. Šaldu za r. 2012. Je spoluautorom radu monografií (napr. Sound exchange: experimentelle Musikkulturen in Mitteleuropa, PFAU Verlag, 2012; Zvukem do hlavy, NAMU, 2012; Umění a nová média, MUNI Press, 2011; Mosty a propasti mezi vědou a uměním, Tomáš Halama, 2010; Electronic Music Today, JAMU, 2014). Je bývalým členom komisie pre klasickú hudbu MK ČR, spolupracovníkom ČRo 3 a odborných časopisov a novín. V rokoch 2004 – 2011 bol redaktorom „Opus musicum“, v súčasnosti je redaktorom časopisu „Musicologica Brunensia“.

PhDr. Martin Flašar, PhD., Ústav hudební vědy, Filozofická fakulta, Masarykova univerzita, Arna Nováka 1, 60200 Brno, e-mail: flasar@phil.muni.cz.

Fulka
Doc. Mgr. Josef Fulka, PhD.

Séria, priestor a sloboda

Keď filozofovia citujú príklady z hudby, symptomatické je, že tieto príklady sú spravidla uvádzané v súvislosti s časom a jeho plynutím (Bergson, Patočka). Napokon nie náhodou je tu paradigmatickým vzorom hudobná melódia. Cieľom príspevku je ukázať, že hudba po Schönbergovi pred nami otvára oveľa komplexnejšiu problematiku, ktorej nezanedbateľnou zložkou je okrem iného priestor. Schönberg sám v súvislosti s dvanásťtónovou kompozíciou hovorí explicitne o hudobnom priestore a práve serializmus ho privedie ešte ďalej, keď sa pokúsi o totálnu organizáciu tohto priestoru. Debaty o slobode skladateľa, ktorých filozofický akcent je nezanedbateľný, a ktoré v literárnej podobe inscenoval napr. Thomas Mann v Doktorovi Faustovi, úzko súvisia s otázkou tejto organizácie. V závere príspevku sa pokúsime naznačiť cestu od tohto organizovaného priestoru k priestoru – aspoň čiastočne – nedeterminovanému, ktorého paradigmatickým vzorom je labyrint. Ako východisko nám poslúži obdivuhodný Boulezov text “Sonate, que me veux-tu?“, v ktorom sa modelom hudobného priestoru stáva – s odkazom na Butorov román L’emploi du temps – okrem iného plán mesta. Vývoj hudobného jazyka takto logicky súznie s určitými tendenciami v dobovom myslení, ako ho reprezentuje napríklad myslenie Michela Foucaulta alebo Gillesa Deleuzeho.

Doc. Mgr. Josef Fulka, PhD. vyštudoval Filozofickou fakultu FF UK, odbor filozofie (doktorandské štúdium ukončené r. 2003). V súčasnosti pôsobí na Filozofickom ústave Fakulty humanitních studií FF UK a na Undergraduate Program in Central European Studies (CERGE-EI) v Prahe. V rokoch 2013 – 2014 získal Fulbrightove štipendium na katedre Communication Studies, University of Austin, Texas. Vo svojej bádateľskej činnosti sa zameriava predovšetkým na filozofiu 18. a 20. storočia a literárnu teóriu. Prekladá z francúzštiny a angličtiny (R. Barbaras, J. Kristeva, R, Barthes, E. Laclau, L. Althusser, M. Foucault, J. Butler, L. Harlan, C. Lévi-Strauss, J. Ranciér, M. Richir, A. Badiou, G. Didi-Huberman, P. Klossowski, M. Maffesoli a další). Publikuje v časopisoch „Souvislosti“, „Svět a divadlo“ či „Analogon“. Je autorom kníh Zmeškané setkání (2004), Psychoanalýza a francouzské myšlení (2008) a Roland Barthes (2010).

Doc. Mgr. Josef Fulka, PhD., Fakulta humanitních studií, Universita Karlova, U Kříže 8, 158 00 Praha 5 – Jinonice, Filosofický ústav Akademie věd České republiky, e-mail: josef.fulka@gmail.com

Geržová
Mgr. Jana Geržová

Kritická potencia časozbernej metódy v súčasnom umení

Príspevok je zameraný na výtvarné projekty, ktoré vznikali časozbernou metódou. Ide o špecifické prípady využitia princípu seriality v zmysle vytvárania obrazových sekvencií, ktoré sú na jednej strane previazané spoločnou tematikou, na druhej strane, keďže ide o projekty vytvárané v dlhšom časovom úseku, reprezentujú štruktúru, ktorá sa cyklicky opakuje. Modelovým dielom bude časozberný projekt Evy Filovej Sladké zajtrajšky (1992 – 2002), ktorý môžeme čítať ako sarkastické obrazové dejiny novodobej slovenskej politiky. Vznikal v rozpätí desiatich rokov, počas ktorých prechádzala slovenská spoločnosť dramatickými zmenami, keď sa po parlamentných voľbách v roku 1992 začal porevolučný vývoj odkláňať od krehkej novo konštituovanej demokracie k autoritatívnemu spôsobu vládnutia. Tento projekt, v ktorom autorka výtvarne komentovala nepoužité hlasovacie lístky je zvláštnym mixom konceptuálneho prístupu a rafinovanej práce s emóciami divákov, ktorých prah citlivosti autorka testuje prostredníctvom vtipných, ironických až sarkastických textových a obrazových aforizmov.

Mgr. Jana Geržová vyštudovala dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ako historička, kritička, kurátorka a editorka sa špecializuje na rôzne aspekty súčasného umenia. Je dlhoročnou šéfredaktorkou a zároveň prispievateľkou časopisu „Profil súčasného umenia“, autorkou prvej monografie Otisa Lauberta (2001), knižných publikácií Slovenské výtvarné umenie 1939 – 1989 z pohľadu dobovej literatúry (2006), Rozhovory o maľbe. Pohľad na slovenskú maľbu prostredníctvom orálnej histórie (2009), a spoluautorkou prvej monografie Daniela Fischera (2016). Medzi rokmi 2010 – 2012 pripravila československé sympózium Maľba v kontextoch, kontexty maľby (2010), medzinárodné sympózium Painting in the Postmedial Age (2012) a interdisciplinárne sympózium Rodové aspekty súčasného umeleckého diskurzu (2012). V 90. rokoch 20. storočia iniciovala vydanie prvého terminologického slovníka Kľúčové termíny výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Gramatická a sémantická charakteristika (v spolupráci s jazykovedkyňou I. Hrubaničovou, 1998) a Slovníka výtvarného umenia Od abstraktného umenia k virtuálnej realite (v spolupráci s J. Mojžišom, 1999). Štúdiami Konceptuálne umenie a Citácia, interpretácia a apropriácia v súvislostiach analýzy médií participovala na publikácii Dejiny slovenského výtvarného umenia – 20. storočie (ed. Z. Rusinová, SNG 2000). Štúdia Art and the Question of Gender in Slovak Art napísaná pre britský feministický časopis n.paradoxa (2001) bola zaradená do knižnej publikácie Gender Check: a Reader (ed. B. Pejić, 2010).

Mgr. Jana Geržová, šéfredaktorka časopisu Profil súčasného výtvarného umenia, Bratislava, e-mail: http://www.profilart.sk; jgerzova@gmail.com

Jablonska
Beata Jablonská, PhD.

Inscenácia nehmotného priestoru

Projekt Biely priestor v bielom priestore (1973 – 1974) trojice autorov Stanislava Filka (1937 – 2015), Miloša Lakyho (1948 – 1975) a Jána Zavarského (1948), ktorý patrí k zásadným dielam slovenskej neo-avantgardy, mal ambiciózny cieľ prekročiť hranice predmetného sveta do priestoru nekonečna. V sprievodnom Manifeste jeho tvorcovia konštatovali, že: „Dynamiku nekonečna vyjadrujú v každom vytvorenom origináli z nekonečného množstva možností.“ Svoju predstavu o nehmotnom a nekonečnom priestore manifestovali predovšetkým repetíciou jednotlivých komponentov inštalácie ako aj skladbou tkanín a maľovaním „nekonečného“ bieleho pruhu. Keďže každá realizovaná inštalácia BP v BP pozostávala z konkrétneho reálneho priestoru, z pásov tkanín a valcovitých objektov pomaľovaných bielou latexovou farbou, otvára sa priestor k úvahám, či práve princíp repetície skladby s „nekonečnou“ maľbou predstavoval alebo nepredstavoval konštitutívne prostriedky k vytýčenému prekročeniu sveta reality.

Mgr. Beata Jablonská, PhD. vyštudovala Dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Do roku 2009 pracovala ako kurátorka Zbierky kresby 20. storočia v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Od roku 2009 do roku 2014 bola vedeckou pracovníčkou v Sekcii vizuálnych a kultúrnych štúdií Centra výskumu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde od r. 2014 pôsobí ako odborná asistentka na Katedre teórie a dejín umenia a prednáša súčasné vizuálne umenie. Zameriava sa predovšetkým na neo-avantgardnú a súčasnú maľbu, ale svoju pozornosť venuje aj iným médiám. Je autorkou kapitoly „Maľba v postmodernej situácii“ v syntetickej publikácii Umenie 20. storočia (SNG, 2000, ed. Z. Rusinová), kapitoly „Lži dilemy a alternatívy obrazu“ v katalógu Slovenské vizuálne umenie 1970-1985 (SNG, 2003, Ed. A. Hrabušický), hlavnou kurátorkou výstavy a editorkou sprievodného katalógu Osemdesiate: Postmoderna v slovenskom výtvarnom umení 1985-1992 (SNG, 2009). Kurátorsky pripravila viacero kolektívnych i monografických výstav doma i v Českej republike, je autorkou odborných štúdií v domácich i zahraničných časopisoch a zborníkoch. V r. 2014 obhájila dizertačnú prácu: Prítomnosť a význam maľby v stratégiách slovenského konceptuálneho umenia, ktorú pod názvom Transcendentné, Absolútne, Nekonečné. Skryté kapitoly slovenského konceptuálneho umenia pripravuje k vydaniu.
Mgr. Beata Jablonská, PhD. Katedra teórie a dejín umenia, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Hviezdoslavovo nám. 175/18, 814 37, Bratislava, e-mail: jablonska@vsvu.sk

Pódium #1: Otvorenie
Ing. arch. Jakub Kopec

Polytypy a multitypy

Serialita a repetícia v súčasnej architektonickej tvorbe prekračujú tradičnú doménu prefabrikácie v podobe výroby typových prvkov a ich horizontálnych či vertikálnych multiplikácií. Nové výpočtové nástroje obohacujú lineárne procesy navrhovania o nelineárnu iteráciu, teda generatívne hľadanie možného. Zatiaľ čo zámerom prefabrikácie bola najmä ekonómia stavebníctva smerujúceho k jeho maximálnej efektívnosti, motiváciou iteratívnych metód by mohla byť väčšia otvorenosť architektúry prostredníctvom aktualizácie, integrácie a diferenciácie voči špecifickým užívateľským nárokom. To všetko s vedomím mäkko radikálnych architektonických vízií, podľa ktorých nie je problémom ani tak forma domu budúcnosti ako skôr budúce používanie domu, ktorý už existuje.

Ing. arch. Jakub Kopec absolvoval štúdium architektúry na Vysokom učení technickom v Brne. V súčasnosti vedie architektonickú kanceláriu „n-1“, je členom redakčnej rady časopisu „ERA21“ a spolku „4AM/Fórum pro architekturu a média“. V súčasnosti pôsobí ako doktorand na Katedre architektonickej tvorby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, kde sa venuje skúmaniu pohybu a jeho choreografie v architektúre. Editoval zborníky textov Compact City/Kompaktní město a ZIN 1 – Introspekcia, okrem rovnomenných výstavných a prednáškových projektov bol kurátorom časopisu „ERA21“ 1/2015 venovaného kurátorovaniu architektúry a ďalších udalostí (Expozice jednoho projektu: Domografie; Abstrakce, iterace, aplikace; Pavilon 1…“). Je autorom viacerých dočasných inštalácií i realizovaných stavieb (najmä kultúrneho priestoru „PRAHA/Fórum pro architekturu a média“ či adaptácie domu v Kamennej kolónii v Brne.

Ing. arch. Jakub Kopec, Katedra Architektonickej tvorby, Vysoká škola výtvarných umení, Hviezdoslavovo nám. 175/18, 814 37 Bratislava, e-mail: jakub.kopec@email.cz, http:www.jakubkopec.cz

Kralovič
Mgr. Ján Kralovič, PhD.

Reprodukcia, variácia, interpretácia

Príspevok sa zaoberá prácami, ktoré vznikli alebo boli prezentované v rámci Majstrovstiev Bratislavy v posune artefaktu (1979 – 1986). Ide o diela, ktoré využívajú reprodukčné médium (predovšetkým fotografiu) či už ako záznam udalosti alebo ako spôsob zmnožovania a rozvíjania naratívnej stránky diela. Záujem o reprodukčnú stránku média (fotografia, xerox, počítačová grafika), postupné sledovanie premeny diela alebo vytváranie cyklu boli častým prístupom k interpretovanej téme. Východiská možno sledovať vo výraznom zaujatí viacerých autorov/autoriek estetikou pop-artu vrátane vplyvov a možností aké ponúka technická reprodukovateľnosť (V. Kordoš, P. Meluzin, M. Mudroch). Serialita, rozvíjanie a premena motívov v cykloch sú tu sprostredkované fotografickou aktivitou ako formou zaznamenávania premeny skutočnosti alebo diela. Fotografia narúša vzťah medzi originálom a kópiou, medzi živou akciou a jej sprostredkovaným záznamom. Zároveň umožňuje vytváranie sekvencií, fotografických obrazov ako polí, ktoré autori často spájali do podoby príbehu alebo jeho variácií.

Mgr. Ján Kralovič PhD. vyštudoval Dejiny umenia a kultúry na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. V rokoch 2012 – 2016 pôsobil ako vedecko-výskumný pracovník na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V súčasnosti pôsobí na Katedre dejín a teórie umenia VŠVU, kde prednáša dejiny slovenského umenia 20. storočia, dejiny nových médií a vedie semináre zamerané na teóriu a interpretáciu umeleckého diela. Pravidelne publikuje v odborných časopisoch (Jazdec, Ostium, FlashArt, arttalk.cz, Profil, Vlna a i.) recenzné príspevky,  odborné texty a vedecké štúdie o neo-avantgardom a súčasnom umení. V roku 2014 mu vyšla publikácia: Teritórium ulica (Umenie akcie v mestskom priestore v rokoch 1965 – 1989 na Slovensku) a začiatkom tohto roka aj ďalšia monografia zameraná na bytové výstavy a aktivity v období normalizácie pod názvom Majstrovstvo bez víťaza.

Mgr. Ján Kralovič, PhD., Katedra teórie a dejín umenia, Vysoká škola výtvarných umení, Hviezdoslavovo nám. 175/18, 814 37 Bratislava, e-mail: krallovic@gmail.com

Lacko
Mgr. Norbert Lacko

Problém diferencie a opakovania v sociologicky založených teóriách umenia M. M. Bachtina a P. Bourdieua

Príspevok sa sústreďuje na sociologické koncepcie M. M. Bachtina a P. Bourdieua a na rozvinutie a vzájomné porovnanie dôsledkov, ktoré môžu mať pre teóriu umenia a estetické myslenie vychádzajúce z akcentovania úlohy dynamiky sociálneho prostredia. Základnú perspektívu, z ktorej budeme nazerať na predstavované koncepcie, tvorí princíp diferencie a opakovania. Práve on sa v nich totiž javí ako nosný prvok produkcie a reprodukcie sociálneho prostredia a teda aj ako „elementárna mechanika“ dynamizmu fungovania prostredí umeleckej produkcie, ktoré sú variáciami a zároveň súčasťami sociálneho prostredia. Uchopenie umenia prostredníctvom princípu diferencie a opakovania v oboch predstavovaných koncepciách umožňuje rekonfigurovať pojmy a pracovné postupy: a) teórie výtvarného umenia (napr. pojem „autorstva“), b) estetiky (napr. problém sociálnej konštrukcie vnímania), c) metodológie dejín umenia, kde sa okolo centra tohoto problému formujú dve odlišné podoby „filozofie dejín umenia“.

Mgr. Norbert Lacko (*1975) vyštudoval odbor Filozofia-Slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove (1993 – 1998), v rokoch 1996 – 1998 bol štipendistom Výberového Vzdelávacieho Spolku v Bratislave. Od roku 2001 pôsobí ako externý pedagóg a od roku 2011 ako interný odborný asistent na katedre Teórie a dejín umenia Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Vyučuje predmety Základy filozofie a Dejiny estetiky. Zaoberá sa štrukturalistickými a postštrukturalistickými iniciatívami v myslení o výtvarnom umení, možnosťami sociologických teórií umenia a problematikou kritického myslenia. Publikoval v časopisoch „Filozofia“, „Slovenská literatura“, „Profil“, „Kino-ikon“, „Ostium“ a „Romboid“. Od roku 2004 sa systematicky venuje aj kurátorskej činnosti, spomedzi ktorej si osobne najviac cení kurátorský projekt „Rožňavské radiály“ (Cyklus výstav súčasného výtvarného umenia pre Galériu Baníckeho múzea v Rožňave) realizovaný každoročne od roku 2013 (v spolupráci so Silviou Lackovou Čúzyovou).

Mgr. Norbert Lacko, Katedra teórie a dejín umenia, Vysoká škola výtvarných umení, Hviezdoslavovo nám. 175/18, 814 37, Bratislava, e-mail: norbert.lacko@gmail.com

Mitášová
Doc. Ing. arch. Monika Mitášová, PhD.

Serialita deväťštvorcového rastra

Prednáška sa bude venovať seriálnym možnostiam geometrickej figúry deviatich štvorcov, ktorá je sama o sebe jednou z možných fraktálnych sérií delenia štvorca. V prípade, že by sme uznali nároky výskumov Rudolfa Wittkovera a komparácii Colina Roweho, mohli by sme formulovať hypotézu transhistorickej seriality. Jej dôsledkom by okrem iného mohla byť historizácia moderny alebo modernizácia histórie. Popri tejto hypotézu sa prednáška bude zaoberať rôznymi neskoršími druhmi “dobovej” seriality založenej na rozmanitom užívaní geometrickej figúry deviatich štvorcov ako analytickej schémy, disciplinárnej matrice, diagramatického poľa a interprertačného kľúča v tvorbe amerických architektov od Louisa Kahna, cez Roberta Venturiho až po predstaviteľov Newyorskej päťky so špecifickým zreteľom na Johna Hejduka ale aj súčasných slovenských architektov. Prednáška sa tak bude usilovať prezentovať aké dôsledky môže mať pre seriálne uvažovanie voľba jednej geometrickej vnútroseriálnej figúry.

Doc. Ing. arch. Monika Mitášová, PhD. vyštudovala architektúru na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (1993). V rokoch 2003 – 2004 absolvovala post-doktorský výskumný pobyt v Centre pre teoretické štúdiá UK a AV ČR v Prahe, kde spolu s Ivanom M. Havlom a Michalom Ajvazom pripravila zborník Prostor a jeho člověk (Praha 2004), v r. 2015 habilitovala na Fakulte architektúry ČVUT v Prahe. Prednášala na školách architektúry v Bratislave, Liberci a Prahe. V súčasnosti pôsobí na Katedre dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Venuje sa teórii architektúry, o ktorej publikovala viaceré vedecké a odborné štúdie v domácich i zahraničných časopisoch Aspekt, Projekt, Architekt, Stavba a Era. V rámci Fulbrightovho štipendia na Columbia University v New Yorku (2009 – 2010) sa zaoberala problémom kritickej a projektívnej teórie architektúry. Z tohto výskumu publikovala antológie Oxymorón a pleonasmus. Texty kritické a projektivní teorie architektury (Praha 2011) ; Oxymorón a pleonasmus II. Rozhovory o kritické a projektivní teorii architektury (Praha 2012) ; Oxymoron and Pleonasm. Conversations on American Critical and Projective Theory of Architecture (Barcelona – New York – Praha 2014). Spolu s Jiřím Ševčíkom vydala antológiu Česká a slovenská architektura 1971 – 2011 (Praha – Bratislava, 2012). Je autorkou knihy Vladimír Dedeček. Stávanie sa architektom (Bratislava, 2017 – v tlači) a spolu-autorkou knihy Vladimír Dedeček. Interpretácie architektonického diela (Bratislava, 2017 – v tlači, spolu s Marianom Zervanom, Benjamínom Brádňanským, Vítom Haladom a Herthou Hurnaus). Bola kurátorkou a spolu-kurátorkou viacerých výstav z oblasti architektúry a umenia, najnovšie komisárkou expozície Českej a Slovenskej republiky na Bienále architektúry v Benátkach (2016). S fyzickým divadlom Viliama Dočolomanského Farma v jeskyni spolupracovala na choreografickej interpretácii tohto projektu v galerii DOX v Prahe (2017).

doc. Ing. arch. Monika Mitášová, PhD., Katedra dejín a teórie umenia, Filozofická fakulta, Trnavská univerzita, Hornopotočná 23, 918 43 Trnava, e-mail: monika.mitasova@email.cz

Rusinová
Prof. PhDr. Zora Rusinová, PhD.

Séria a repetícia v súvislostiach sekvenčného naratívu

Príspevok vychádza z presvedčenia, že obrazové stvárnenie – rovnako ako všetky ostatné umelecké vyjadrenia – spočíva na našej schopnosti spájať menšie obrazy do väčších celkov, fragmenty do naratívnych štruktúr. Takéto seriálne koncipované dielo tvorí sled obrazov, ktorých syntagmatické prepojenie je určené naratívnym plánom určitého príbehu. Ide o nehierarchickú juxtapozíciu variovaných a opakujúcich sa ikonických, indexových alebo symbolických elementov, ktoré zdieľajú spoločný význam na základe vzájomných vzťahov. V tomto prípade môže byť séria generovaná buď voľnou lineárnou štruktúrou následnosti – tzn. jednotlivé obrazy, ktoré ju tvoria, vznikajú v zdĺhavejšom časovom intervale a sú vždy aj dielom samým o sebe, alebo môže mať podobu uzavretého sekvenčného seriálneho usporiadania, ktoré sa prezentuje ako ucelené dielo a jednotlivé elementy nie sú samostatnými artefaktmi. Na príklade analýzy diel niekoľkých umelcov sa pokúsime demonštrovať a navzájom konfrontovať niektoré zaujímavé tvorivé prístupy a zároveň definovať typologicky odlišné repetitívne štruktúry vo vnútri tohto špecifického druhu série.

Prof. PhDr. Zora Rusinová, PhD. vyštudovala dejiny umenia na FF UK v Bratislave. Venuje sa problematike moderného a súčasného umenia. Ako pracovníčka SNG v Bratislave (1992 – 2007) bola autorkou koncepcie viacerých ťažiskových výstavných projektov a katalógov, ktoré po r. 1989 revidovali domáce umenie 20. storočia: Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení (1995); Umenie 20. storočia – Dejiny slovenského výtvarného umenia (2000); Umenie akcie 1965 – 1989 (2001). Autorsky pripravila rad tematických kurátorských projektov doma i v zahraničí (Pars pro toto, 1995; Epikurova záhrada, 1996; Limitlos 1997; Barok a súčasnosť, 1998; Autopoesis, 2006 atď.). Publikovala niekoľko desiatok odborných štúdií v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch. Okrem toho spolupracovala na niektorých syntetizujúcich a monografických výstavách v SNG i kolektívnych publikáciách. Je autorkou monografií Vladimír Popovič (2002), Karol Baron (2003) a vedeckých monografií Autoportrét v slovenskom výtvarnom umení 20. storočia+ (2009) a Súdružka moja vlasť (2015). Bola členkou medzinárodnej jury ESSL AWARD CEE (2009, 2011, 2013), participovala na medzinárodnom projekte Gender Check (MUMOK, Viedeň, 2009 kurátorky Bojany Pejić, PhD.). V súčasnosti prednáša dejiny 20. storočia na FF TU a vizuálne kultúrne štúdiá na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde pôsobí na Katedre teórie a dejín umenia.

Prof. PhDr. Zora Rusinová, PhD., Katedra teórie a dejín umenia, Vysoká škola výtvarných umení, Hviezdoslavovo nám. 175/18, 814 37, Bratislava, e-mail: rusinova@vsvu.sk

Rusnáková
Mgr. Katarína Rusnáková, PhD.

Reflexívny a kritický potenciál repetície vo videofilmoch a videoprojekciách vybraných umelcov zo súčasnej svetovej scény

Autorka vo svojom príspevku venuje pozornosť analýze a interpretácii špecifických formálnych a sémantických aspektov tvorivej stratégie repetície. Sústreďuje sa na premietané obrazy, ktoré reprezentujú tzv. kinematografický obrat v umení od polovice 90. rokov 20. storočia spôsobený progresívnymi digitálnymi technológiami. Jadrom úvahy je explikácia vybraných príkladov videoprojekcií a videofilmov troch zahraničných umelcov a jednej umelkyne (Douglas Gordon, Philippe Parreno, Chris Marclay a Shirin Neshat). Ich spoločným menovateľom sú rôznorodé operácie využívajúce bohatú škálu repetície a ďalších príbuzných tvorivých metód (multiplikácia, apropriácia, found footage, postprodukcia, remake, recyklácia a remediácia), ktoré odkazujú na celý rad aktuálnych konotácií, kde významnú úlohu zohráva tematizovanie času, jeho manipulácia (spomaľovanie) a trvanie (časový readymade). Tieto metódy tvorby sú analyzované v súvislosti s experimentálnymi prístupmi, ktoré predznamenal Andy Warhol vo svojich undergroundových filmoch v 60. rokoch 20. storočia.

PhDr. Katarína Rusnáková, Ph.D. vyštudovala dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1983). Pôsobila ako historička umenia na Útvare hlavného architekta mesta Žiliny (1986 – 1990), kurátorka a neskôr riaditeľka Považskej galérie umenia v Žiline (1990 – 1997), nezávislá kritička a kurátorka, riaditeľka Zbierky moderného a súčasného umenia v Národnej galérii v Prahe (1999 – 2000), vedecká pracovníčka na Inštitúte umenia a vedy na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2003-2005). Od roku 2006 je vedúcou Katedry teórie a dejín umenia Fakulty výtvarných umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Venuje sa výskumu svetového a slovenského vizuálneho umenia 2. polovice 20. storočia a 21. storočia, najmä videoumeniu, digitálnemu umeniu a rodovým otázkam. Bola kurátorkou viac ako 55 výstav doma i v zahraničí, napr.: Aspekte/Positionen 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999, Museum Moderner Kunst Stiftung Ludwig Wien ( 1999), Pozvanie na návštevu (Ilona Németh, Jiří Surůvka), Pavilón Českej a Slovenskej republiky, 49. bienále v Benátkach (2001), Jiří David – Apotheosis, Pavilón Českej a Slovenskej republiky, 56. bienále v Benátkach (2015). Je autorkou viacerých kníh, napr. 5 x New York. Mapovanie aktuálnych výtvarných trendov v múzeách umenia, súkromných galériách a neziskových inštitúciách v New Yorku v rokoch 1993 – 1997 (2003), V toku pohyblivých obrazov. Antológia textov o elektronickom a digitálnom umení v kontexte vizuálnej kultúry (2005), História a teória mediálneho umenia na Slovensku (2006), Dve štúdie: Rodové aspekty v súčasnom vizuálnom umení na Slovensku / Gilles Deleuze a myslenie o filmovom obraze (2009), Rozšírené spôsoby diváckej recepcie digitálneho umenia (2011). Je tiež spolueditorkou (s Jiřím Přibáňom) readera: Jiří David. Apotheosis, Apocalypse, Apocryphon: Deified Nations, Deified Art. (2015).

PhDr. Katarína Rusnáková, PhD., Katedra teórie a dejín umenia, Fakulta výtvarných umení Akadémie umení, J. Kollára 22, 974 01 Banská Bystrica, e-mail: rusnukem@gmail.com

Ševcik
PhDr. Miloš Ševčík, Ph.D.

Rytmus ako princíp sugescie a rytmus ako princíp sugerovaného života: k Bergsonovým úvahám o úlohe rytmického usporiadania v estetickom cite

Príspevok sa sústreďuje na Bergsonove uvažovanie o význame rytmu v umeleckej sugescii. Na jednej strane upozorní na Bergsonove zdôraznenie využitia rytmického usporiadania v umeleckej sugescii citu, s ktorým je spojený až prekvapujúci dôsledok „zvecnenia“ tohto citu. Na strane druhej poukáže na to, že samotnému sugerovanému citu pripisuje Bergson rytmický charakter. V týchto perspektívach sa príspevok zameriava na možnosť výkladu umeleckej sugescie a estetickej udalosti obecne ako záležitosti pohybu medzi rôznymi úrovňami rytmického napätia či rôznymi úrovňami multiplicity.

PhDr. Miloš Ševčík, Ph.D. vyštudoval estetiku a filozofiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (1998), kde neskôr absolvoval aj postgraduálne štúdium v odbore estetika (2003 Ph.D., 2004 PhDr.). Od roku 1999 tu pôsobí na Katedre estetiky a od roku 2004 vyučuje aj na Katedre filozofie Západočeskej univerzity v Plzni. Okrem štúdia na domovskej univerzite absolvoval aj štipendijný výskumný pobyt na Universidade de Coimbra (2001). Zaoberá sa predovšetkým francúzskou a českou estetikou 20. storočia. Publikoval niekoľko desiatok odborných štúdií v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch. Je autorom vedeckých monografií: Umění jako odkaz na realitu času (2004); Bergsonova koncepce komické představivosti a smíchu (2008); Aisthesis: Problém estetické události v myšlení E. Levinase, J.-F. Lyotarda a G. Deleuze a F. Guattariho (2014); Umění jako vyjádření smyslu: Filozofie umění Jana Patočky (2014); Patočkovy intepretace literatury (2014, spolu s Danielou Blahutkovou). Ako editor sa podieľa na vydávaní časopisov „Acta Universitatis Carolinae Philosophica et Historica. Studia Aesthetica“ a „Kuděj. Časopis pro kulturní dějiny“.

PhDr. Miloš Ševčík, Ph.D., vedúci Katedry estetiky, Filozofická fakulta University Karlovy, Praha, e-mail: milossevcik@yahoo.com, sevcik@kfi.zcu.cz

Zervan
Prof. PhDr. Marian Zervan, PhD.

Formy seriality v diele a textoch Petra Eisenmana

Prednáška sa zaoberá rôznymi formami seriality, ktoré využíval v architektonickej tvorbe architekt Peter Eisenman. Od série len číslovaných rodinných domov z konca šesťdesiatych a priebehu sedemdesiatych rokov, ktorých cieľom bolo premyslieť možnosti konceptuálnej architektúry, cez serialitu postupov, ktoré začínajú výskumom palimpsestovej architektúry alebo architektúry umelých exkavácií z rokov osemdesiatych rokov až po serialitu v jednom jedinom diele, ako sa prejavuje v Pamätníku židom zavraždeným v Európe, ktorej cieľom bolo utvoriť „budúcnostný pamätník“ zo začiatku nového tisícročia. Popri týchto „dielových“ formách seriality možno v Eisenmanovom prípade nachádzať rôzne seriálne stratégie aj v písaní a interpretovaní architektúry. Cieľom prednášky je preukázať v akom vzťahu sú dielové a textové formy seriality a poukázať na ich diferencujúci zmysel.

Prof. PhDr. Marian Zervan, PhD. vyštudoval odbor estetika na FF UK v Bratislave. Od roku 1980 do roku 1990 pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1990 do roku 2003 vyučoval na Katedre teórie architektúry, umenia a dizajnu na Fakulte architektúry STU v Bratislave, ktorú od roku od roku 2001 aj viedol. V súčasnosti je vedúcim Katedry dejín a teórie umenia na Filozofickej fakulte TU v Trnave a súčasne pôsobí aj na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zaoberá sa teóriou architektúry a umenia a súčasne sakrálnou ikonografiou starého a novovekého umenia. Dlhodobo sa venuje priestorovej teórii architektúry a teórie a tvorbe P. Eisenmana. Je spoluautorom publikácií Životy svätých. Ikonografia (1994, spolu s I. Rusinom), Príbehy Nového Zákona. Ikonografia.(2000, spolu s I. Rusinom), Príbehy Starého Zákona. Ikonografia. (2006, spolu s I. Rusinom), Postavy a príbehy svätcov a svätíc strednej Európy/ Svätci, svätice, blahoslavení a vyznavači  z knihy Ungaricae sanctitatis Indicia. (2016, spolu s I. Rusinom), Impulse und reflexion. Architektur der Slowakei (2003, spolu s M. Dullom, Danou Bořutovou a Henrietou Moravčíkovou), Vladimír Dedeček. Tri interpretácie diela. (2017, v tlači spolu s M. Mitašovou, V. Haladom a B. Bradnanským a H. Hurnaus). Je autorom viacerých učebných textov a mnohých vedeckých a odborných štúdií. Súčasne bol spoluautorom a spolukurátorom viacerých umeleckohistorických a ikonografických výstav doma a v zahraničí, dvakrát spoluautorom a spolukurátorom expozície Slovenskej a Českej republiky na Bienále architektúry v Benátkach.

Prof. PhDr. Marian Zervan, PhD., Katedra dejín a teórie umenia, Filozofická fakulta, Trnavská univerzita, Hornopotočná 23, 918 43 Trnava, e-mail: marian.zervan@gmail.com